Magnetoterapia
je jednou z najstarších foriem fyzikálnej terapie.
Jedná sa o neinvazívnu liečbu, na ktorú nevzniká návyk. Už Hippokrates popisoval ako liečiť ochorenia kĺbov prikladaním rudy nazvanej magnetovec. Názov magnetizmus je odvodený od gréckeho mesta Magnesia, kde sa magnetovec ťažil.
Z lekárskeho hľadiska je použitie magnetoterapie veľmi rozsiahle v dôsledku jeho širokého pôsobenia na ľudský organizmus. S úspechom sa používa v reumatológii, ortopédii, rehabilitácii, športovej medicíne, balneológii, dermatológii, neurológii a v ďalších lekárskych oboroch.
Magnetoterapia je súčasťou komplexnej terapie, avšak môžeme ju aplikovať i oddelene.
Princípom pôsobenia magnetického pola na organizmus je to, že bunky sú slabými magnetmi s oboma polarizáciami, čo je dané účinkami magnetického pola Zeme o indukcii 0,6 Gauss, ktoré je stálou súčasťou životného prostredia človeka. Ak sú bunky vystavené pôsobeniu magnetu o indukcii 300 a viac Gauss, prijímajú jeho polarizáciu. Na základe uvedeného princípu je znateľné, že bunky môžu byť ovplyvnené magnetickým polom, teda zmagnetizované. Na tejto úrovni dochádza v bunkách k elektromagnetickým a biochemickým zmenám, a tým k priaznivému ovplyvneniu kostného, svalového, imunologického, hormonálneho, kardiovaskulárneho, tráviaceho a nervového systému.
Magnetické pole pôsobí:
analgeticky (protibolestivo)
myorelaxačne (uvoľňuje svalové kŕče)
vasodilatačne (rozširuje krvné cievy)
detoxikačne (uvoľňuje škodlivé látky z tela a urýchľujú látkovú výmenu)
protizápalovo
hojivo a regeneračne
protiedémovo ( zmenšuje opuch).
| 1 2 3 4 … 5 Ďalší |
