ARTRÓZA BEDROVÉHO KĹBU

Image

Atróza bedrového kĺbu alebo tiež  osteoartróza je chronické zápalové ochorenie kĺbov, ktoré postihuje chrupavku aj kosť

• chrupavka sa stenčuje a stráca hladký povrch;
• kosť nadmerne tvrdne, začína mať nepravidelný tvar a niekedy vytvára cysty;
• na povrchu kosti vznikajú tŕňovité výrastky a kĺb sa silne zapáli;
• synuviálna tekutina, ktorá za normálnych okolností premazáva kĺb, obsahuje fragmenty kostných a rôznych chemických kryštálov.


Postihnuté miesta
Bolesť pri osteoartróze vzniká prevažne v úponoch väzov okolo postihnutých kĺbov. Často trpia kolená, bedrové kĺby, malé kĺby medzi stavcami (najmä krčné a v driekovej chrbtici), kĺby rúk a nôh. Aj keď rntgenová snímka zreteľne zobrazí artrózne zmeny, nemusí preukázať stupeň či miesto zaznamenanej bolesti.


Typické príznaky
• Bolesť, ktorá sa zhoršuje pri určitom pohybe. Môže byť tupá a sústavná, prípadne bodavá a nie vždy sa pociťuje v postihnutom kĺbe. Napríklad osteoartróza bedrového kĺbu môže spôsobovať bolesť v sedacej časti, slabinách, stehne alebo kolene, ťažké prípady sa prejavujú v pokoji a v noci.
• Obmedzená pohyblivosť, stuhnutosť a nestabilita postihnutého kĺbu. Stuhnutosť po pohybe je príznačná, ale rovnako ju môže zapríčiniť nehybnosť.
• Deformita - osteoartrózu chrbtice spôsobuje napríklad abnormálne držanie tela.


Príčiny
Nedávne zistenia poukazujú na to, že až v 65 % prípadov osteoartrózy môžu hrať istú rolu dedičné faktory, je však známe, že značný podiel má i dlhodobé mechanické poškodzovanie.


Spôsobujú ho:
• pracovné faktory - neraz ochorejú ľudia, ktorí vykonávajú opakované pohyby, prenášajú ťažké bremená
• šport - niektoré jeho druhy prispievajú k vzniku osteoartrózy v mladšom veku, najmä bedrových kĺbov, kĺbov kolena a členka
• obezita - podporuje osteoartrózu kolien, ale v menšej miere sa spája s osteoartrózou bedrového kĺbu
• určitý zdravotný stav - napríklad cukrovka, Pagetova choroba či hemofília súvisia so zvýšeným rizikom osteoartrózy (základné ochorenie totiž často narúša prekrvenie kĺbu a príjem nervových signálov) ako i nadmerné užívanie niektorých liečiv.


Výskyt
Osteoartróza postihuje ľudí všetkých rás a vyskytuje sa na celom svete. Počet chorých prudko stúpa s vekom a osteoartróza kolena či bedrového kĺbu je u starších ľudí najčastejšou príčinou kostrovo-svalovej invalidity. Röntgenová snímka po osemdesiatke preukáže viditeľné zmeny, ktoré spôsobí u 85 % ľudí.
• Mužom i ženám hrozí rovnaké riziko rozvoja osteoartrózy bedrového kĺbu, vo väčšine prípadov je príčina neznáma, môže však súvisieť s vrodenými či detskými chorobami bedrového kĺbu (napríklad s vrodeným vykĺbením bedrovej kosti) alebo so skĺznutím epifýzy (je to poškodenie dlhej kosti).
• U žien je dvakrát väčšie riziko vzniku osteoartrózy kolien a rúk než u mužov.
• Muži sú náchylnejší na vznik osteoartrózy v zriedkavejšie napádaných kĺboch, napríklad v lakti.


Diagnostika
Osteoartróza sa diagnostikuje na základe:
• klinickej anamnézy pacienta
• klinického vyšetrenia postihnutých kĺbov so zameraním na stuhnutosť, obmedzenie pohyblivosti a nahromadenie výpotku v kĺbe
• zmien zachytených na rntgenovej snímke - zúženie štrbiny medzi kosťami kĺbu, vznik tvrdej nepravidelnej kosti alebo kostného výrastku (osteofyt)


Prognóza
Osteoartróza má chronický prebieh, no čoraz väčšmi sa stupňujúca bolesť a neschopnosť pohybu nie sú v nijakom prípade nevyhnutné.
Pri včasnej diagnóze pomáha spomaliť zhoršovanie choroby liečba a zmena životného štýlu. Pravidelný, nie veľmi prudký pohyb, najmä ak ho odporučí fyzioterapeut, umožní zachovať pohyblivosť kĺbov a zmierňuje bolesť. U mnohých ľudí choroba zasiahne len jeden či dva kĺby, ale niekedy nadobudne veľký rozsah.


Liečba
Cieľom liečby je stlmiť bolesť a zachovať, prípadne zlepšiť pohyblivosť.


Ľuďom s osteoartrózou prospieva:
• Dôsledne si udržiavať telesnú hmotnosť, cvičiť, koľko sa dá, no vyhýbať sa dlhodobej namáhavej činnosti.
• Nedostatok pohybu zdravotný stav zhoršuje.
• Pri chôdzi používať pomôcky, prípadne aj invalidné vozíky, vo vani si pomáhať držiakmi a chodiť výťahom,dôležité je zvýšiť si pohyblivosť a nebyť odkázaný na cudziu pomoc.
• Fyzioterapia a hydroterapia vrátane lokálnej aplikácie tepla; treba používať dlahy, aby sa zabránilo abnormálnym pohybom.
• Používať vložky do topánok na zmiernenie tvrdých nárazov.
• Doplnková liečba, napríklad akupunktúra alebo magnetoterapia.


Lieky
Ak je kĺb veľmi zapálený, možno predpísať väčšiu dávku lieku zo skupiny NSA. Treba však pamätať, že tie lieky mávajú vedľajšie účinky na tráviacu sústavu a obličky, preto nie sú vhodné:
• pre staršie osoby
• pre osoby so žalúdočným vredom
• pre astmatikov
• pre osoby s chorobou srdca


Chirurgická liečba
Ak nemožno dosiahnuť úľavu zmenou životného štýlu a liekmi, využíva sa chirurgická liečba s cieľom:
• odstrániť fragmenty kosti a zvyšky z kĺbovej štrbiny
• znovu vyrovnať konce kostí (osteotómia) a zmierniť záťaž kĺbu
• spojiť konce kostí v štrbine kĺbu (artrodéza); niekedy je totiž prijateľnejší tuhý bezbolestný kĺb než bolestivý a nestabilný
• nahradiť kĺby (substitučná artroplastika) - dnes sú také operácie kolena a bedrovej kosti veľmi úspešné a náhradné kĺby vydržia 10 - 15 rokov, ibaže opakované operácie už také úspešné nebývajú (umelé kĺby sa niekedy uvoľnia alebo zapália).


Prevetívnym prostriedkom proti vzniku tohoto ochorenia sú magnetoterapeutické bandáže a magnetoterapeutické a ionizačné náramky prípadne hodinky s ionizačným náramkom !


LIEČBA PULZNÝM PRÍSTROJOM:


Popis:
Využívame protizápalový a vazodilatačný efekt PMP, to znamená vyššie frekvencie (P2).

Doporučené programy:
Liečba prebieha programom P1 resp. program P3 frekvencie 15-30 Hz při bolesti môžete využiť program P2 ako i regeneračné programy REGENEÁCIA 1-5.

Doporučený počet denných expozícií:
2-3 krát denne.

Dokedy aplikovať liečbu ?
Do ústupu bolestí a do doliečenia.